nedeľa 17. januára 2016

Zo zákulisia príbehov #1: Spisovateľské predsavzatia


Dúfam že som sem dala dobrý obrázok

Lyn s Moon organizujú tento zaujímavý projekt o písaní, kde každý mesiac pribudne nový článok s témou a otázkami, no a nebola by som to ja kebyže sa nezapojím. Bez písania si neviem predstaviť svoj život (aj keď ho teraz veľmi zanedbávam). Témou tohto mesiaca sú:

Spisovateľské plány a predsavzatia

1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Nie, nemala. Bola som totiž v období, počas ktorého som viac-menej zanevrela na písanie, pretože všetko, čo som dovtedy písala, boli fanfikcie a nedokázala som sa zmieriť s tým, že mám písať niečo čisto moje (na moju obranu, nič som nezverejňovala). Keď píšete fanfikcie, píšete o svete, ktorý vytvoril niekto pred vami – nemusíte si lámať hlavu nad názvami, či príbeh zasadiť do nášho sveta a použiť reálne miesta alebo si vymyslieť vlastný. Postavy tiež máte (ak nechcete doplniť nejaké vlastné či zmeniť pôvodné), vzhľad aj povahu – takže jediné, s čím naozaj pracujete (teda aspoň ja, keď ma to ešte bavilo), je dej, a aj to nie tak úplne, pretože si kľudne môžete vziať nejaké dejové prvky z originálneho diela. A keď píšete niečo svoje, začínate od nejakého nejasného nápadu, vytvárate svet, do ktorého vkladáte svoje postavy – svoje deti, ktorých osudy nie sú známe ani vám. Absolútne netušíte, kam vás dej vášho príbehu zavedie, a práve to ma tak trochu desilo a odrádzalo. Aj teraz sa počítaču vyhýbam a vyhováram sa na školu a radšej čumím na seriály ale určite to napravím. Snáď.
Kam som sa to dostala od spisovateľských predsavzatí wat da heck.
Mimochodom, počíta sa NaNoWriMo ako predsavzatie?

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Dala som si veľmi nereálne predsavzatie „Dokončiť Povstanie“, ale popravde, chcem sa sústrediť na písanie samotné. Dokopať sa k tomu, že si sadnem za počítač, otvorím word a naťukám všetko, čo mi napadne. Držím si palce.



3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné)
Počíta sa aj učenie? Lebo na tom by som fakt mala zapracovať.
Tento rok by som sa naozaj chcela sústrediť hlavne na to písanie a pozeranie seriálov, nezanedbávať blog (dala som si na to špeciálne predsavzatie) a trošku zlepšiť svoje kresliace skills (a možno sa prepracovať k plátnu. Jedného dňa.)

4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?
Myslím, že všetky postavy majú toho priestoru až-až a ak by som mala pocit, že niekomu dôležitému sa ho nedostáva, hneď to napravím. Aj keď by som radšej mala pár postavám skôr ubrať toho priestoru, nech neblokujú ostatných :D

5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?
Nie som si tým tak úplne istá. Na začiatku som totiž mala určitú dejovú linku, ktorú som chcela dodržať a s časťou sa mi to aj podarilo, ale určité prvky som pretvorila, ba až zmenila na nepoznanie. Dá sa povedať, že príbeh stále napreduje k tomu istému cieľu, no nie vždy určeným smerom.

6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?
Mám určitú predstavu, ako by mal príbeh skončiť, lenže neviem kde a kto sa k nemu dopracuje (veď ani neviem či je Paris mŕtvy alebo skončil s vypichnutým okom). Je možné, že ma príbeh zavedie k úplne inému koncu, s akým by som v živote nepočítala, alebo skončí presne tak, ako bolo v prvotnom pláne. Nechám sa prekvapiť.


10 komentárov:

  1. Ja som nikdy nevedela písať FF. Skúsila som dve vety a potom som to zavrela. Mala som proste príliš veľa nápadov, aby som písala o niečom, čo už existuje. Prišlo mi to ako zbytočná strata. Ale zase na druhej strane chápem, prečo toľko ľudí píše FF. Pre začiatočníkov je to asi najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do písania, pretože nemusí všetko dopodrobna vymýšľať a premyslieť. Pri vlastnom písaní treba myslieť na charaktery postáv, na dobrú zápletku, zloducha, dialógy, či príbeh nestojí na mieste... proste všetko. Je toho niekedy príliš veľa aj na skúseného autora. Ani ja už nepočítam momenty, keď som si povedala, že to radšej zabalím, lenže potom som si spomenula, prečo píšem a že je to pre mňa neuveriteľne dôležité. lebo keď píšem, cítim sa celá, keď vytváram nové svety, pripadám si, že môj život má o niečo väčší zmysel a že som niečo dokázala.
    A najlepší je pocit, keď príbeh dokončíš. Či tak nemôže zlepšiť náladu ako naťukanie poslednej vety.

    Nenechaj príbeh, aby ťa riadil. Skús si vytvoriť osnovu, aspoň približne by si mala vedieť, o čom tvoj príbeh bude, kam tvoje postavy smerujú, aký máš cieľ a podobne. Už to je základ. Ak sa príbeh utrhne z reťaze, ani si to neuvedomíš, poriadne sa zamotáš a celý dej začne strácať zmysel. Mne sa vyplatilo mať na začiatku písania minimálne pevný bod A a pevný bod B, do ktorého sa určite musím dostať. Tá cesta sa mi už potom zjavovala postupne a medzi body A a B som pridávať ďalšie menšie, cez ktoré moje postavy museli prejsť, aby sa dostali k bodu B.

    Ja by som sa tiež mala zamerať na viac učenia, ale povedala som si, že kašľať na to, aj tak sa donútim učiť, keď chcem preliezť, ale k písaniu sa už tak ľahko dotlačiť nedá, lebo ma netlačí žiadny čas, do ktorého musím príbeh dokončiť a tým pádom si myslím, že mám na to neskutočne veľa času. :D

    Som inak rada, že si sa zapojila a držím v písaní palce.

    P.S. Mohla by si sa, prosím, zapísať do linkovača u mňa na stránke, že si sa zapojila do projektu? Aby tam boli pokope linky na všetky články a mohol si ich prečítať ten, kto chce. :)
    Ak náhodou nevieš, ako sa zapojiť, daj mi vedieť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak toto je asi určite najdlhší komentár aký sa mi tu v celej histórii blogu objavil. Wau.
      Ono to bolo skôr o tom, že som bola úplne zbláznená do daného príbehu, ale niečo sa mi v ňom nepáčilo a bola by som rada, aby to bolo inak - tak som si to spísala podľa seba. FF sa dajú použiť ako odrazový mostík, ale človek podľa mňa cíti oveľa väčšie zadosťučinenie po tom, ako dopíše vlastný príbeh než keď dopíše FFku, pretože s tým prvým je oveľa viac práce. Plus vlastný príbeh môžeš vydať, narozdiel od fanfikce.
      Osnovu mám veľmi približne spísanú, nechcem však veľa plánovať, pretože sa to neoplatí. Dá sa povedať, že nechávam priestor na ďalšie nápady. Ale určite si na to budem dávať pozor. Vlastne si mi práve pripomenula jeden veľký nedostatok, ktorý treba napraviť.
      No veď toto :D Preto som považovala NaNoWriMo za dobrý nápad (aj keď mi to nevyšlo).
      Ďakujem, aj ja tebe :)

      PS: Už sa stalo. Ale myslela som sa na to, vážne :D

      Odstrániť
    2. Mne písanie dlhých komentárov ide :D Hlavne keď sa rozkecám, potom ma už zastaví iba obmedzené miesto v komente. :D Párkrát sa mi už podarilo napísať taký dlhý, že som ho musela rozdeliť do dvoch :D :D

      Tak to ja mám tiež s veľa príbehmi, že sa mi v nich niečo nepozdáva a najradšej by som to zmenila. Ale to je tá smola, že to nemôžem zmeniť, lebo ten príbeh nie je môj. Preto sa mi aj vlastne vždy zdalo lepšie písanie vlastných vecí, lebo tam si všetko riadiš ty a ak sa ti niečo nepáči, jednoducho to prepíšeš.
      Aj FF by si možno už dnes vydala. :D Vezmi si takých Päťdesiat odtieňov alebo niečo slovenské: Milujem ťa, Justin! :D :D Dnes ti už vydajú všetko, ak máš známosti a peniaze. :D
      Prečo sa to neoplatí? :D Akože ja si hlavné veci musím naplánovať, inak by som sa stále len motala a motala a nikam by som nedošla. Niektoré veci ťa možno prekvapia za pochodu, ale to sú skôr detaily a ty žasneš nad tým, ako to pekne do seba zapadlo :D

      Meh, Nanowrimo. K tomu sa už radšej ani nevyjadrujem. Bola to moja smrť :D
      http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2015/02/pribeh-o-autorovi.html

      Odstrániť
    3. Poznáme :D
      Hej, ja viem, a nijak zvlášť sa mi to nepozdáva. Ono to nie je tak úplne fér voči pôvodnému autorovi či skutočným osobám, ktoré v príbehu dotyčný použije. A niektoré FFky by mali radšej ostať na Internete a oblúkom sa vyhnúť vydavateľstvám.
      Pretože keď to priveľmi prepracujem, štve ma, že to všetko vyjde na zmar :D Samozrejme, nejaká tá hrubá dejová linka je pre mňa nesmierne dôležitá, aj pár bodov, ktoré musím dodržiavať, no neoplatí sa mi plánovať si každú jednu kapitolu, pretože to stokrát zmením. Napríklad v Povstaní: plánovala som už v tretej kapitole rozbehnúť povstanie, lenže mi došlo, že sa zbytočne ponáhľam a veľa vecí potom nebude dávať zmysel, preto som to musela prerobiť.
      Nuž, s NaNoWriMom máš pravdu; len ja stále neviem, či je pre mňa výhodnejšie rýchlo niečo natrepať na papier a potom to opraviť, alebo premýšľať a byť takmer hneď spokojná s výsledkom. Vlastne preferujem druhú možnosť, lenže ešte som sa nedostala k prerábaniu svojho minuloročného NNWM skvostu, takže ešte neviem ako veľmi zlé to je :D

      Odstrániť
  2. Ja som mala minulý rok tiež dosť veľkú pauzu, aj keď z iných dôvodov a znova nabehnúť na písanie je ťažké. Hlavne to sadnutie si za počítač a dať sa do toho, lebo prokrastinácia je taká lákavá!!!
    Inak musím povedať, že ťa obdivujem za to, že si písala FF, lebo ja by som to nedokázala. Ľudia na to často pozerajú ako na niečo menej, ale podľa mňa to je rovnako dobré ako tvoriť svoj vlastný príbeh. Možno je s tým vymýšľaním menej roboty, ale zase podľa mňa sa človek pri FF musí riadiť tým, aké tie postavy sú a nesmie im vymyslieť niečo, čo by inak neurobili... aspoň myslím :D
    NaNoWriMo sa určite počíta ako predsavzatie. Aj ja to mám kdesi vzadu v hlave zastrčené a chcem sa zúčastniť Camp Nanowrimo v lete aj Nanowrimo v Novembri a hádam sa mi podarí ten počet slov skoliť. Tak aj tebe držím palce! :D
    Čo sa týka toho konca... ak nevieš, ako sa k nemu dopracuješ, neboj, príbeh si nájde cestu aj sám. Často krát to nie je o tom, čo a ako máš naplánované, ale čo sa tam akurát hodí a čo ti napadne. Môj príbeh začínal úplne inak ako teraz... vlastne mal 4 začiatky lebo som už 4x začínala od znovu, ale zistila som, že moja predstava príbehu nebola správna a musela som prísť na to, ako ten príbeh naozaj vyzerá. Čo znie trochu čudne, ale tak podľa mňa som ten príbeh nevymyslela, len existoval niekde vo vesmíre a ja som ho objavila. Čo znie ešte čudnejšie. Chcem tým však povedať, že príbeh nie je úplne tvoj a niekedy sa ti vymkne spod kontroly, takže je fajn, ak sa ubere smerom o ktorom nemáš ani páru. :D
    Mimochodom som veľmi rada, že si sa zapojila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimne, v tom čase mi pojem "finfiction" nič nehovoril, proste ma niečo nadchlo a písala som :D To je podobné ako s fanartmi - podľa mňa najmä záleží na kvalite. Teoreticky si tie postavy môžeš prispôsobiť ako chceš, to už je na tebe. Ja som napríklad takmer vždy pracovala s prispôsobenou, možno až idealizovanou verziou postáv.
      Aj ja, už sa naň teším. Dám si nejaký ľahko zvládnuteľný počet slov :D Ďakujem, aj ja tebe!
      Jasné, chápeme sa :D Viem čo myslíš, aj ja teraz idem prepisovať a dopĺňať. Bude to drsné :D

      Odstrániť
  3. Ja som tiež kedysi plánovala fanfiction (na Hobita, aby som bola presná) a potom som začala písať s jednou babou Game of Thrones ff. Nedostala som sa ani po druhú časť.
    Ja by som tiež chcela písať niečo, hocičo...nemyslím blog, kašlať naň, myslím niečo seriózne. Ale priznám sa...mám z toho stresy, pretože som strašný perfekcionista. Nič sa mi nepáči a fakt by som chcela niečo normálne napísať. Písanie by mi malo nosiť radosť a ja sa iba vravím: „Bože môj! Mne to určite nevydajú. Čo mám robiť??“ -_-
    Držím palce s Povstaním a rezervujem si kópiu s podpisom autorky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono je dosť demotivujúce keď si lámeš hlavu nad tým, či vydajú tvoju knihu - a buďme realistický, na Slovensku sa veľmi nestáva, že by prerazil domáci autor (zdravím výnimky). Aspoň teda zatiaľ nie. Dôležité je jednoducho písať, aj keď sa ti nepáči výsledok - a som si dobre vedomá toho, že sa to ľahšie povie ako urobí - no aj tak by si to určite nemala vzdávať.
      Ak ti ide o môj podpis, kľudne ti ho dám aj bez tej knihy a zadarmo :D Žartujem. Ale tak skoro to dopísané nebude. (Inak, výmenný obchod by nebol od veci - Povstanie za jeden z tvojich príbehov. Neurazím sa ak prihodíš aj venovanie :D)

      Odstrániť
  4. FF som neskúšala. Nijak mi nič nehovorí. Ale tie pozitíva, na ktoré si poukázala sa nedajú prehliadnuť. Dalo by sa skúsiť ale ako Majka, aj ja by som to našla obmedzujúce.Určite píš. Dnešný trh je preplnený knihami a autormi ale každý jeden nápad sa počíta a všetci to skúšame ako vieme. Netreba spraviť bestseller. Ten príde neskôr.

    NaNoWriMo? Určite. Prajem veľa šťastia a veľa odhodlania - neviem či by som to zvládla ja takže držím palce.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemyslela som to úplne ako pozitíva, ale dá sa to brať aj tak. A obmedzujúce mi to určite nikdy neprišlo ale to už je vec názoru. Heh a možno nepríde vôbec :D Aale nie, treba byť pozitívny.

      Ani ja som to nezvládla (a fakt pochybujem že sa mi to raz podarí) ale ďakujem :)

      Odstrániť